Na zásobárne pitnej vody Bratislavy číha hroziace nebezpečenstvo v podobe silnejúcich tlakov developerov, ktorí v ošiali a zaslepení vidinou ohromných ziskov pozabudli na význam primárnej a najdôležitejšej život existenčnej potreby ľudstva v každej zodpovedne sa správajúcej spoločnosti akou ochrana zdrojov pitnej vody bezpochyby je .
A tak bez akéhokoľvek ostychu nielen voči okolitým chráneným územiam ale najmä k zdraviu obyvateľstva sa hazarduje s možnosťou vážnej ujmy v podobe hroziacej kontaminácie dôležitých vodárenských zdrojov pitnej vody Bratislavy , akými sú Rusovce – Ostrovné lúčky – Mokraď, vodárenský zdroj Sihoť, Pečniansky les a Sedláčkov ostrov, vrátane vodných zdrojov na Žitnom ostrove a to len z dôvodu bezohľadného, nekoncepčného a živelného rozvoja mesta.
Alarmujúcou však je najmä vedomosť s akou ľahkovážnosťou okresný úrad ako orgán verejnej správy, ktorý je garantom ochrany zdravia a životného prostredia svojich občanov pristúpil k vydaniu stanoviska. Ani sa len neunúval zaoberať tak akútnou problematikou akú reálna hrozba kontaminácie pitného zdroja obyvateľov Bratislavy predstavuje.
Apriori, ide o zásadný nedostatok predloženého developerského zámeru spoločnosti YIT, SLovakia a.s. ( opakovane podaného, prvotný zámer bol stiahnutý), s ktorým okresný úrad sa po druhýkrát vysporiadal rýchlejšie ako lietajúci japonský vlak Šinkansen – zamietol špinu pod koberec a vydal účelové rozhodnutie s verdiktom “ zámer sa nebude posudzovať“ podľa zákona.
Nepochopiteľným je, že Okresný úrad vydal účelové rozhodnutie aj napriek intervencii nadriadeného orgánu – Ministerstva životného prostredia SR stotožňujúc sa z našimi pripomienkami, ktoré vyjadrilo zásadný nesúhlas z ukončením konania a vyzvalo Okresný úrad aby konal zodpovedne a prijal také rozhodnutie, ktoré z pohľadu priorít záujmov štátu, prináleží vodárenskému zdroju s dôležitosťou obslužného rezervoáru pitnej vody pre obyvateľov Bratislavy ( viď. vyjadrenie nižšie).
NAJzarážajúcim však je, že aj napriek vyspelým technológiám tretiemu tisícročiu, musíme čeliť novým výzvam v podobe klimatických zmien, katakliziem, bleskových povodní, či hydrologického sucha. Zásoby pitnej vody sa nám stále stenčujú, a okresný úrad s hlavou zarytou do piesku, aj tak nerobí nič pre ich záchranu ! A to o možnosti, že rastúci celosvetový nedostatok vody sa stane globálnym zdrojom konfliktov sa hovorí už roky a čím ďalej tým viac.
Aj samotná správa organizácie OSN uvádza, že celosvetovo nemá prístup k pitnej vode už viac ako 2,2 miliardy ľudí a až 3,5 miliardy ľudí k bezpečnej sanitácii. Ba dokonca v niektorých častiach sveta sa už o ňu aj bojuje. Je preto kľúčové, aby sme k dôležitosti ochrany pitnej vody konečne pristupovali s vážnosťou prislúchajúcou kritickej infraštruktúre celosvetového meradla.
Preto tu kladieme zásadnú otázku: „Je morálne ospravedlniteľným, aby okresné úrady vydávali také rozhodnutia v mene ochrany prírodného prostredia, ktoré môžu mať za následok priamy zásah nielen na zdravie občanov ale aj na existenciu národa? A aké potenciálne ak nie fatálne dlhodobé dôsledky týchto zásahov možno očakávať na ekosystémy a lokálne komunity?“
Pretože faktom je, že voda je pravdepodobne náš najdôležitejší zdroj na planéte a napriek tomu s ňou nehospodárime spôsobom, ktorý by to odrážal. Preto je našou povinnosťou venovať zdrojom pitnej vody patričnú pozornosť. Ostávame Odhodlaní…