Z rozhorčením nad priebehom minulotýždňového výrubového konania u penťáckeho developerského megalomanského projektu PS MEDZE a PS Záhrady- Krčace povereným zamestnancom okresného úradu Bratislava musíme trpko skonštatovať, že úrady bez mihnutia oka sú schopné odignoroval skutočnosť o podanej žalobe na súd aj napriek jej priamemu vplyvu na výkon rozhodnutia . Ťažký prúser s tvrdým directom priamo do rozkroku.
Je nespochybniteľným , že v právnom štáte je nemožné hovoriť o nadradenosti úradníka nad zákonom. Správne orgány sú viazané nielen literu zákona, ale aj rozhodnutiami nadriadených orgánov a súdov. Ich úlohou nie je hľadať spôsoby, ako obmedziť účasť verejnosti, ale zabezpečiť zákonný, nestranný a transparentný priebeh správnych konaní.
Práve preto pôsobí mimoriadne znepokojujúco situácia, keď sa na jednej strane súdy a kontrolné orgány usilujú o ochranu práv dotknutej verejnosti, zatiaľ čo na strane druhej vzniká dojem, že správny orgán hľadá nové a nové procesné prekážky, ktoré fakticky sťažujú výkon týchto práv.
Riadny výkon súdnej moci predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického právneho štátu. Súdy poskytujú ochranu tam, kde zlyháva verejná správa. Ich rozhodnutia nie sú odporúčaniami ani právnymi názormi, ktoré možno podľa vlastného uváženia ignorovať. Sú záväzným prejavom výkonu nezávislej súdnej moci, ktorej autorita vyplýva priamo z Ústavy Slovenskej republiky.
O to alarmujúcejšie pôsobí pokračovanie v procesných úkonoch a vytváranie nových administratívnych prekážok aj napriek existencii súdneho preskúmania súvisiacich rozhodnutí. Ak je nejaké rozhodnutie napadnuté správnou žalobou a zákonnosť postupu správneho orgánu je predmetom súdnej kontroly, od orgánov verejnej správy sa očakáva maximálna procesná obozretnosť a rešpekt k princípu právnej istoty.
Namiesto toho sa však opakovane objavujú požiadavky na dopĺňanie už predložených dokumentov, spochybňovanie postavenia dlhodobo pôsobiaceho občianskeho združenia či odmietanie priznať procesné práva napriek existujúcej rozhodovacej praxi nadriadených orgánov len s jediným účelom zabrániť výkonu súdnej moci v rozhodnutí. Takýto prístup nevyvoláva dojem ochrany zákonnosti. Naopak, vytvára obraz verejnej správy, ktorá namiesto rešpektovania súdnej kontroly pokračuje v obhajobe vlastných postupov za každú cenu.
Rozdiel medzi výkonom súdnej moci a pochybným administratívnym formalizmom je pritom zásadný.
Súd pri rozhodovaní skúma skutkový stav, vyhodnocuje dôkazy, aplikuje právne normy a svoje závery podrobne odôvodňuje. Jeho cieľom je ochrana práv a zabezpečenie zákonnosti. Ak však správny orgán opakovane vytvára procesné prekážky, ignoruje ustálenú prax alebo nereflektuje na právne argumenty účastníkov konania, prestáva plniť svoju základnú funkciu služby verejnosti.
A tak z nástroja výkonu verejnej správy sa môže stať nástroj procesného vyčerpávania tých, ktorí si dovoľujú domáhať sa svojich zákonných práv. Osobitne nebezpečné je, ak sa občianske združenia začnú obávať uplatňovať svoje práva z
dôvodu očakávania ďalších administratívnych komplikácií. Takýto stav totiž nepoškodzuje iba konkrétnych účastníkov konania. Oslаbuje celý systém verejnej kontroly rozhodovacích procesov v oblasti životného prostredia.
Nezávislé súdnictvo existuje práve preto, aby bolo protiváhou prípadným pochybeniam výkonnej moci. Jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale korigovať ich vtedy, keď prekročia hranice zákonnosti. Skutočne funkčný právny štát preto nemožno merať počtom vydaných rozhodnutí, ale mierou rešpektu verejnej správy k rozhodnutiam súdov a k právam účastníkov konaní.
Ak súdy poskytujú ochranu právam dotknutej verejnosti, zatiaľ čo správne orgány vytvárajú dojem, že tieto práva predstavujú prekážku ich činnosti, vzniká nebezpečný rozpor medzi tým, čo garantuje právo, a tým, čo občania zažívajú v praxi.
Dôvera verejnosti v štát sa totiž nerodí z deklarácií o zákonnosti. Buduje sa každým rozhodnutím, každým procesným úkonom a každým prejavom rešpektu k právam občanov. Rovnako sa však môže stratiť v okamihu, keď sa dodržiavanie zákona začne vnímať ako formalita a rozhodnutia súdov ako nepríjemná prekážka.
Preto treba aj oligarchii pripomenúť, že každý právny štát stojí na jednoduchom princípe: nikto nestojí nad zákonom – ani občan, ani úradník. A práve rešpekt k nezávislej súdnej moci odlišuje demokratickú verejnú správu od výkonu moci, ktorý prestáva slúžiť verejnosti a začína slúžiť sám sebe.
Keď sa obrana verejného záujmu mení na boj za základné práva, vtedy prichádza aj dilema, ak Dnes umlčujú občianske združenia, či Zajtra to nemôžu robiť každému z nás !!!
Poďakovanie advokátskej kancelárii Prachová & Pobijak . Ostávame odhodlaní..