Naša tvrdá práca po neúprosných štyroch rokoch priniesla patričné ovocie a želaného úspechu, keď naše verejnoprospešné požiadavky boli pretavené do záväzných podmienok pre investora, ktoré mu jasne určujú podmienky kedy môže realizovať svoj developerský zámer. Avšak naše nadšenie trvalo len do času, kým nezbehla hĺbkové upratanie priamo na ministerstve životného prostredia.
Uff….. Naši ľudia, len v inom kabáte? Už od samotných prvopočiatkov našej činnosti v boji proti nekontrolovateľným chúťkam Developerov, vyzývame Magistrát hlavného mesta Bratislava k zodpovednému prístupu pri schvaľovaní územnoplánovacej dokumentácie ale aj upozorňujeme Ministerstvo životného prostredia SR ako aj Okresné úrady, že keď už Developeri nemajú záujem prispôsobovať sa potrebám širokej verejnosti, tak aspoň nech sa stanovujú primerané podmienky, ktorými už tak ťažko zastaviteľný živelný rozvoj mesta bude limitovať a nútiť developera dodržiavať zákony ako aj zabezpečovať rozvoj v koexistencii a harmónii s okolitou prírodou. Je predsa nonsense, aby zodpovedný prístup sa vynucoval len od pracujúcej triedy, pretože zákon je ten istý a musí platí pre každého aj tých vrchných „Vyvolených“ rovnako.
K nášmu pobúrenie a zdesenie, v súčasnej dobe staronová „Strojená Úradnícka Inteligencia“ banda posluhovačných zástupcov sa opäť vracia do starých trendov vymáhania moci. A to len za jediným cieľom upratať bordel, nastoliť vlastný poriadok a umiestniť svojich lojálnych pätolizačov na miesta, kde budú predstierať s pompéznou vervou bengálskeho tigra ako úspešne odolávať diabolským chúťkam dotknúť sa moci, či ako nepodľahnúť pokušeniu platených záujmov a nástojčivých developerov. Ukázať tak vôľu vymaniť sa z područia deformujúceho charakteru oligarchistickej moci, ktorá sa však javí tak úboho ako kritika rodovej teórie zo strany Vatikánu.
Nuž, opak je krutou pravdou. Snaha ostáva iba pri predstieraní, a tak politika, či bezbrehá drzosť developerov je razom nekonečnou, pri ktorej sa celú dobu sa úrady dokáže tváriť, že sú ústretové potrebám verejnosti a pritom nemajú plán robiť niečo. Dôvodom je, že samotní developeri sú si dobre vedomí a čoraz istejší, že spoločnosť sa stáva povrchnejšou a tak prehliada chyby úradníkov. Vtedy sa razom povinnosť spojená s verejným záujmom , stáva len povinnosťou na papieri.
Zoberme si PENŤÁk-ov, ktorý na jednom svoje záujmovom území v dôsledku prvostupňového rozhodnutia MŽP SR mali pristúpiť k preinvestovaniu 16- miliónov do verejného blaha a postaviť viacúčelové mostného telesa ponad frekventovanú 4 – prúdovú miestnu komunikáciu EKODUKT – slúžiacemu primárne nielen k bezpečnému prechodu budúcich novo osadníkov Dúbravky a Karlovej Vsi, či návštevníkov plánovanej rekonštrukcie Športového klubu Polície Inter Dúbravka, ale aj plniaceho úlohu zvedenia migrujúcej zvery do bezkolízneho priestoru mimo cestu čo aj z hľadiska našej prírody a krajiny, má prinavrátiť späť aspoň kúsok prirodzenosti a naturelu.
ČUDuj sa svetu, po odvolaní sa samotného developera, ministerstvo životného prostredia v druhostupňovom rozhodnutí zmenilo a upustilo od svojho výroku o výstavbe objektu vo verejnom záujme rozhodlo, aj napriek blízkosti záujmového chráneného územiu lesného masívu Devínska Kobyla s 5. stupňom ochrany, ktoré idú mimo svojho prirodzeného vývoja a to všetko len na úkor ziskuchtivej nenásytných developerov.
Razom, sa nám tu natisla otázka : „Koľko nekompenzovaných externých nákladoch spojených s presviedčaním to vlastne stojí developera?“, Reakcia na našu inzultáciu nás nenechala dlho čakať. Prišla okamžite s patričnou razanciou trafenej husi, ktorá zagága. Vraj, „takéto vyhýbavé konania nie je to (len) chybou developera, ale najmä regulátora“ o čom sa bohužiaľ v poslednej dobe až priveľmi často presviedčame.
Tu, je však veľmi zložité odhadnúť, nakoľko ide o pasivitu a neschopnosť úradov, nakoľko o ostré lakte „Vyvolených“, a nakoľko o drzosť ich „Posluhovačov“ (úradník/politik), ktorí výťažky z ekonomických rent resp. apanáže, dokážu v tichosti presúvať na iné subjekty. Dokonca aj ľuďom, ktorí sa takýchto transakcií zúčastňujú priamo zvnútra.
NUŽ, z hľadiska ekonomickej definícia Externality či externého efektu, sa jedná o náklad alebo prínos pre strany, ktoré si však nevybrali niesť tento náklad alebo prínos. Zasahuje však všetkých ako celok. Jediným problémom je, že pozitívne, len tých „Vyvolených“.
Nuž…. Nepochybne, že v tomto smere sme všetci ekonomickými hráčmi, bohatí či chudobní, pracujúci či vyvolení a pri takmer akýchkoľvek aktivitách spôsobujeme externé náklady alebo benefity. Zaujímavé to začne byť až pri pokuse o ich reguláciu. To už „Pracujúci a Chudobnejší“ ťahajú za kratší koniec a môžu zavedenie regulácie zablokovať len masovou akciou, zatiaľ čo „Vyvolení a Bohatí“ môže operovať všetkými formami od lobingu, ostrých lakťov, dlhých prstov až po formu zneužívania naivných ovečiek zvolávaných k masovým akciám prostredníctvom sociálnych sietí, marketingu, politického sponzorstva či spriaznených médií.
Ostávame aj naďalej odhodlaní.
Bratislavské lesy