Pri PR Devínska Kobyla, sme sa opäť raz presvedčili, že čo sa stane keď ego malého jazvečíka je väčšie ako jeho telo samotné.
V reči našich bratov Čechov „Chytil se toho jak hovno košile“, samotný predkladateľ návrhu zákona ako aj jeden z „Chytrolínov“ pán Šíbl vo veci odstraňovania nebezpečných stromov, život a zdravie ohrozujúcich spôsobeného v dôsledku kolidovania zámeru vyhlásenia PR Devínska Kobyla za územia s najprísnejším 5. stupňom ochrany s Dohodou o obmedzení ťažby v ba lesoch (pán predkladateľ ako účastník na oboch frontoch) zistil, že sa hlúpo prerátal v tom, že sa my, necháme zastrašiť a prestaneme sa tak zaujímať nielen o Devínsku Kobylu ale aj o jeho ďalšiu šlamastiku, akou je návrh zákona PR Devínska Kobyla.
Idea, že zákon má platiť pre každého rovnako je silno zakorenená nielen v nás ale aj spoločnosti, preto samotný navrhovateľ vedomý si tento skutočnosti sa konečne začal zaujímať aj o vymedzenie zákona, ktorý jasne zakazuje v 5. stupni ochrany nielen strom ale aj triesku z lesa odpratať.
Na základe nášho poukazovania na nezrovnalosti a naliehania na riešeniu alarmujúcej situácie sa uskutočnilo rokovanie na pôde MŽP SR, avšak so „šlendriánskymi“ závermi. Záznam z predmetného rokovania nám opätovne ukázal neblahú skutočnosť o tom, že dodržiavanie zákonov je len pre slabochov, plebs ako aj blbcov a vedomé konanie obchádzania zákona ako aj ochota nezákonné konať sa stáva žiadúcou vlastnosťou každého posluhovača so snahou o jej akceptáciu v širokej verejnosti.
Je teda k zamysleniu sa, aká opovážlivosť dovolila, že aj tak zbabraný návrh, akým návrh zákona o PR Devínska Kobyla bezpochyby je, sa dokázal dostať na stôl ako aj prejsť schvaľovacím konaním novej úradníckej vlády!!! Veľkou neznámou je, čo bolo podstatou jej rozhodnutia a či to náhodou nebolo len z presvedčenia, že navrhovateľ predsa nemôže vyznieť ešte hlúpejšie ako jeho samotný návrh zákona !!!
Zľahčovať situáciu poukázaním na silu nekonečnej hlúposti, sa v tomto prípade javí ako najvhodnejšia alternatíva pre ospravedlnenie neschopnosti vyjadriť sa k kompetentnosti zákonodarcov. Opätovne teda poukážeme na holý fakt, že predmet ochrany v najprísnejšom 5. stupni chránených území sa realizuje cez zákaz činností, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na jeho ochranu a nie naopak. Je totiž absurditou, aby predmet ochrany v Tatranských parkoch, tiež s 5. stupňom ochrany (kde ani chatárov pes nemôže vstúpiť) neplatili rovnako aj na Devínskej Kobyle s 5. stupňom ochrany (navrhnutej pánom Šíblom za najprísnejšie chránené územie – kategórie Ia), keďže sa vyhlasovanie chránených území riadi jedným a tým istým zákonom o ochrane prírody a krajiny !!!
Je preto nepochopiteľné, že v Bratislave v projekte PR Devínska Kobyla s 5. stupňom ochrany, sa zákonom stanovené zákazy snažia obchádzať udeľovaním výnimiek z týchto zákazov. Najväčšia trúfalosť tohto projektu je však v tom, že každý jeden striktný zákaz, platný pre 5. stupeň ochrany je zdegradovaný výnimkou, ktorá ho činí zároveň aj neplatným!!!
Ukážka bratislavských LEGISLATÍVNYCH ZVERSTIEV alias výnimiek zo zákazov v projekte ochrany PR Devínska Kobyla
A my sa preto pýtame: What´s go? Zbojníctvo, tunel Eurofondov, či účelové vytváranie umelých „panenských chránených území“ ako PR Devínska Kobyla, ktorá je už ale viac ako pol – storočia pozmeňovaná ľudskou činnosťou alebo všetko v jednom? Pretože opekanie špekačiek, výkon poľovačiek, výnimka pre ohňostroje, vstupy motorových vozidiel ako aj výruby stromov (agát biely, či jaseň mannový podľa projektu ochrany zavádzajúco označených za invázny druh, podotýkame v najprísnejšom 5. stupni ochrany) nemá nič spoločné s ochranou, skôr pripomína činnosť páchanie „legislatívnych zverstiev“ nielen na prírode ale aj na našej spoločnosti!!!
V jednom sme si však stopercentne istí, ato že ide o ďalší z mačovských záťahov nenažrancov, ktorí z presvedčenia o vlastnej nadradenosti sa snažia nás, bežných ľudí oblbnúť a bez hanby ubezpečovať, že keď kŕmiť senom, tak len tým najvýživnejším. My ich však odkazujeme, že toto seno, nás bežných ľudí, nikto z týchto nenažrancov, žrať nás nedonúti.
Ostáva nám už len dodať, že o týchto spoločenských neduhoch ako aj podstate márnotratnosti nielen nenažrancov už polemizoval aj samotný Albert Einstein až dospel k vlastnému názoru, že „Čím viac vedomostí, tým menšie ego, čím menej vedomostí, tým väčšie ego“, s ktorým sa my, musíme len stotožniť. Ostávame odhodlaní.