Z nášho spiaceho a ukrývajúceho hada, asi zo strachu z možného odhalenia sa v momente vykľula KOBRA INDICKÁ, ktorá začala pľuvať jed. Po zverejnení nášho príspevku o pretrvávajúcej nečinnosti Úradu pre verejné obstarávanie v kauze manipulácii verejného obstarávania verejným obstarávateľom LESY SR. š.p., úrad okamžite zaujal negatívne stanovisko k nášmu podnetu voči LESOM SR, š.p. ktorý uskutočnil verejnú obchodnú súťaž na lesnícke činnosti v ťažbovom procese na 2 Odštepných závodoch – OZ Smolenice a OZ Šaštín za účasti len jediného záujemcu, ktorý sa stal samozrejme aj VÍŤAZOM. Súťaž sa bola naplánovaná a uskutočnila sa počas vianočných sviatkov, v tom najideálnejšom čase. Veď kohože by napadlo zaoberať sa riešiť prácu pri štedrovečernom stole? Aké efektívne, veď aj ZBOJNÍK ZBÍJA V NOCI A NIE CEZ DEŇ. Je zrejmé, že NAŠI PÁNI ÚRADNÍCI sú si schopný nájsť čas na prácu aj cez sviatky! – aké šľachetné a úradnícke. Čím to tak asi bude? Žeby oddanosťou k našej spoločnosti alebo nebodaj láska k blížnemu svojmu „VYVOLENÉMU“? Vo vyjadrení Úrad pre verejné obstarávanie úrad uvádza, že my verejnosť „naša jednoduchosť „nemáme žiadne právo namietať, a aj keď máme pravdu, jediné čo môžeme je šúchať nôžkami. Z moci úradnej, každé pochybenie VYVOLENÉHO je len nejaký „FORMÁLNY NEDOSTATOK“. A tento formálny nedostatok nemá žiadny vplyv na verejné obstarávanie. Takpovediac pri výraze formálny nedostatok sa nám okamžite vybaví humorná scéna zo starého československom filme Byl jednou jeden král, kde Vlasta Burián hovorí královi: „Já jsem tajtrlík? To ti jsi tajtrlík! Za prvně nevim, co to je, a za druhé mě to uráží!!!“ Ak sa teda úrad dokázal znížiť na úroveň prostoduchého človeka a týmto zúfalým počinom sa snaží nás presvedčiť, že všetko je podľa kostolného poriadku, a my všetci sme len ich tajtrlíci, tak potom nás pán boh ochraňuj. Aj teraz, stará dobrá pravda sa opäť predrala na svetlo sveta:“ KTO NECHCE TEN ANI NEVIE“. Krásny učebnicový príklad arogancie moci a demonštratívneho prístupu úradov, ktoré neakceptujú práva nás ľudí. S pohŕdavým postojom a bez potreby vysvetľovať niečo nám ľudom „našej jednoduchosti“. Aj keď zákon Úradu pre verejné obstarávanie jasne prikazuje dohliadať na efektívne vynakladanie našich peňazí a kontrolovať ich, bez akéhokoľvek mihnutia oka si ÚRADNÍCI dovolia nielenže nekonať ale aj nepriznať právo ľudom žiadať o túto kontrolu, ba dokonca sa snažia zakázať ľudom dožadovať sa rovnocenného a spravodlivého prístupu pre všetkých! A pritom každému nie len vyvolenému, má prináležať stať sa súčasťou systému a jeho kontroly pretože nakladá sa s peniazmi nás všetkých. A keďže tieto peniaze každý z nás povinne musíme platiť v rámci daní, odvodov a iných poplatkov, potom musíme mať možnosť aj kontrolovať či sa tieto peniaze využijú v prospech nás alebo sa vyhadzujú na účely, ktoré robia peňaženky vyvolených ešte tučnejšími. A preto sa tu opätovne natíska otázka načo je vlastne potrebný Úrad pre verejné obstarávanie, KEĎ ĽUDIA MAJÚ DRŽAŤ ÚSTA? Čo potom vlastne znamená slovné spojenie Verejné Obstarávanie, keď sa riadi pravidlo O NÁS ALE BEZ NÁS? A kto teda zastupuje verejnosť? A prečo niekto nemá záujem aby sa to prešetrovalo? Veď nemôže byť normálne a hlavne neprípustné, že chyby, ktoré my ľudia „naša jednoduchosť“ robíme sú tvrdo trestané a pochybenie VYVOLENÉHO je len krásnym a bezbolestným pojmom „FORMÁLNY NEDOSTATOK“.
